Nachádzate sa tu

Domov

Môj príbeh....

 

Jedného pekného dňa som sa narodila... Malá, nedonosená, nespokojná. Ani len vzduch mi nebol dosť dobrý, hrozila mi návšteva inkubátora. Tam sa mi však nechcelo, a tak som začala bojovať zo všetkých síl a hlavne sa riadne napchávať, aby moja hmotnosť pekne rástla. A veru som aj rástla, hlavne do šírky. Vyzerala som ako malá gulička, také chutné faldíkové a podbradkové dieťa. S chuťou som papala všetko, čo do mňa naládovali. Bola som veľmi poslušné dieťa, jedlo stačilo do mňa nahádzať ako do súdka. Robila som radosť aj návštevám, s nadšením som zlikvidovala všetky sladkosti, ktoré mi priniesli. Samozrejme, odkedy som sa musela deliť aj s mladším bratom, ušlo sa mi toho menej, no doma v špajzi nikdy nechýbala primeraná (rozumej – čím väčšia, tým lepšia) zásoba maškrtiek.

Keď som začala chodiť do škôlky, odrazu som  na jedlo nemala toľko času. Bolo tam veľa detí, ktoré sa chceli hrať a vymýšľať rôzne nezbednosti. Páčili sa mi hlavne chalanské hry, dobrodružstvá... Pomaly sa aj moja strava stávala viac „chlapčenskou“. A – priznávam, až do puberty som bola ukážkovým výmyselným chalanom. Zachutili mi salámy, oškvarky, klobásky... slaná a pikantná, no hlavne mäsová strava v akejkoľvek podobe.

Na raňajky salám, mäsová nátierka, alebo aspoň vajíčka na slanine či domácich oškvarkoch.

Hlavnou časťou obeda bolo mäso pečené, vyprážané, na šťave a na ďalších x spôsobov. Najčastejšie so zemiakmi, občas s ryžou, výnimočne s knedľou a vzácne s cestovinou. Vzácnou, často jedinou „zeleninou“ boli zavárané uhorky. Ešte šťastie, že sme mali záhradu plnú dobrôtok, na ktorej som sa od jari do jesene pásla. Tam sa mi podarilo dobiehať množstvo vitamínov, enzýmov a všetkých živých látok.

 

Keď som (aspoň papierovo :o) dospela, spadla „železná brána“ a zo všetkých strán sa ku mne valili samé novoty: nové názory, možnosti, autá, nová móda, nové potraviny... Práve tie ma najviac lákali na poznávanie, testovanie. Dôvody som mala minimálne dva: Pretože som vždy bola prirodzene zvedavá, a tiež preto, že som sa túžila všetkým páčiť a moja pleť plná vyrážok mi v tom veľmi nepomáhala. Mnoho rád, lekárov, vyšetrení, doporučení i vlastných pokusov bolo pre mňa márnych. Keď som absolvovala rôzne vyšetrenia, ukázalo sa, že moje tráviace ústrojenstvo je síce nie úplne choré, ale „chytené“ na mnohých miestach. Mala som príliš veľa žalúdočnej kyseliny, občas zapálený či podráždený žalúdok s nábehom na vredy, často nepríjemnosti pri vylučovaní, trápilo ma nafukovanie a ešte mnoho iných neduhov.

 Moja premena v stravovaní prebiehala pozvoľna a nenápadne. Nič z mojej obľúbenej nezdravej stravy som si nezakazovala, nevyhýbala som sa čipsom, slaninkám či sladkostiam. No moja veľká zvedavosť spôsobila, že som so záujmom ochutnávala pre mňa nové, občas exotické či záhadné zdravé potraviny. Moje prvé skúsenosti neboli vždy príjemné. Niektoré jedlá ma zaujali svojim zložením, zdravotným efektom, nutričnými hodnotami, ale občas ma svojou chuťou veľmi sklamali. Nedala som sa však odradiť a vyskúšala som ich pripraviť sama na úplne iný spôsob, podľa svojej momentálnej chuti a nálady. Keď som si viackrát potvrdila, že je to iba otázka správnej prípravy a dochutenia, uvedomila som si, že som práve v sebe zbúrala jeden veľký predsudok: neexistuje nezdravá a chutná, alebo zdravá a nechutná strava. Chutne pripravené jedlo je vždy chutné bez ohľadu na to, či je zdravé, alebo nezdravé. Nechutne pripravené jedlo nepoteší naše chuťové poháriky ani ak je zdravé, ani ak je nezdravé...

 

Preto, že sa môj jedálniček začal nekontrolovateľne rozširovať, prirodzene mi v ňom začali niektoré – predtým bežné – potraviny „zavadzať“. A tak som postupne začala vymieňať zloženie môjho „taniera“. Najskôr sa mi tam nevošlo bravčové mäso, neskôr hovädzie, divina, hydina, napokon už mäsko žiadne. Zistila som, že mi k životu nechýbajú ani vajcia, mlieko a výrobky z neho.

Pretože sa sortiment novoobjavených dobrôtok stále rozširoval, postupne som sa ochotne vzdávala aj rôznych polotovarov, bielej múky a vlastne všetkých rafinovaných potravín, cukru, konzervantov, chemikálií...

Mäso, syry a mliečne výrobky som nahradila najskôr sójou, tofu, tempehom, neskôr som objavovala čoraz širší sortiment tradičných aj netradičných strukovín a ich úžasné chuťové  kombinácie s rôznymi obilninami.

 

V tomto období som sa začala zaujímať o všetko, čo sa týkalo zdravia a potravy. Informácie sa na mňa valili z každej strany. Najskôr som sa stala fanatičkou a každý nový názor som si privlastnila. Nasávala som informácie a tešila som sa, ako dokonalé stravovanie za pár chvíľ zmení môj život. Dlho to veru netrvalo a začala som zažívať nepríjemné šoky. V tom neskutočnom množstve dobrých rád, výskumov, kníh či časopisov sa na mňa začali valiť rôzne nejasnosti, protichodné informácie, rozdielne názory. Bola som zmätená, nešťastná. Čo mám teda robiť? Čo jesť, čo piť, čím zdravie upevniť a nie zničiť?! Moje „potravinové náboženstvo“ sa mi zrútilo. Našťastie! Konečne ma niečo donútilo začať si vytvárať svoj vlasný názor, počúvať svoje vlastné telo, svoj jednoduchý sedliacky rozum a svoju intuíciu.

Kým sa mi to začalo ako tak dariť, prešla som si rôznymi „vývojovými fázami“:  strava delená, vegetariánska, vegánska, diéta podľa krvných skupín, makrobiotika, pokus o pravú surovú stravu, rôzne „hybridy“ týchto smerov... V každom z nich som sa veľa naučila, no vždy som po čase zistila, že to nie je pre mňa to „pravé orechové“. Konečne som sa vzdala rôznych „vyšľapaných cestičiek“ a začala som si jedálniček tvoriť prirodzene, podľa sezónnosti, momentálnych potrieb, chuti, nálady...

Tieto moje premeny sa netýkali iba stravy, začala som vnímať, ako jedlo pôsobí aj na moju psychiku. Počas mojich období s ľahkou stravou som sa cítila veľmi ľahúčko. Naopak  v  dni nekontrolovaného obžerstva som si „dopriala“ nie len pocit zaprataného žalúdka, ale aj moja myseľ bola zaprataná ako veľké smetisko. Pri – hoci zdravej, ale príliš komplikovanej strave  sa aj moja komplikovaná povaha ešte upevnila, v mojej mysli sa rozrástol zmätok a nájsť či ustáť si svoj názor bolo vtedy takmer nemožné. Ak bolo moje jedlo striedme a jednoduché, aj moje myslenie sa zjednodušilo a nevyľakali ma ani náročné situácie či dôležité rozhodnutia.

Je pre mňa veľmi zaujímavé pozorovať, ako všetko so všetkým súvisí. Ak som sa pokúšala meniť iba stravu, moje posuny boli pomalé a nevýrazné. Ak som začala pracovať na svojom osobnom raste, zaujímať sa o možnosti duchovného rozvoja, tiež som si pripadala akási „zabrzdená“. Začalo mi dochádzať, že nie len zdravie – či už fyzické alebo duševné, ale aj všetko ostatné v živote je otázkou prepojenia (jedlo, myslenie, dýchanie, pohyb.., všetky ostatné aspekty životného štýlu).

Takto som sa pomaly, ale iste dostala k tomu, že som sa „jedlu pre zdravie“ a zdravému životnému štýlu začala venovať aj profesionálne. Posúvať tým, ktorí majú záujem, svoje skúsenosti, robiť výživové poradenstvo, osobné aj skupinové konzultácie, prednášky, kurzy zdravého varenia... Vitajte v „mojom svete“ a ochutnajte radosť z jedla i zo života ;o).

Ľubica Balážová

 

Prihlásenie

Čo pre Vás chystáme?

Akcie u nás
Čo sa to tu chystá?     Zákazníci, priatelia, kamaráti...sme tu stále pre vás v štandardných otváracích hodinách a ak k nám prídete autom, môžete si zaparkovať o pár metrov ďalej, vo dvore predajne ZÁHRADKÁR a FARBY LAKY. Kto by nevedel prečo...?! Šrobárova ulica sa opravuje budeme novííí peknííí. Krásny deň vám prajeme   Pohodičku do života, slniečkové dni a široký srdečný úsmev Vám želáme...     

RSS

Kalendár akcií

Témy prednášok sú uvedené
v záložke "PREDNÁŠKY"